Štokholm/Bratislava
20. októbra (TASR) - Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré žili
v 19. storočí. Na svojom konte mal 355 patentov - z nich najznámejší je
dynamit. Veril, že zničujúce výbušniny odradia armády od vzájomného
zničenia. Svojím závetom založil najprestížnejšie medzinárodné ocenenie
ľudskej činnosti - Nobelovu cenu.
V sobotu 21. októbra uplynie 190 rokov od narodenia svetoznámeho
švédskeho podnikateľa, chemika, inžiniera, vynálezcu a filantropa
Alfreda Nobela.
Alfred Bernhard Nobel sa narodil 21. októbra 1833 v Štokholme ako tretí
zo štyroch synov do rodiny známeho vynálezcu a inžiniera Immanuela
Nobela. Po bankrote stavebnej firmy odišla rodina v roku 1837 do Fínska a
odtiaľ do Ruska, kde sa Immanuel Nobel zaoberal výrobou výzbroje pre
armádu ako napríklad výrobou morských mín slúžiacich na zastavenie
nepriateľských lodí pred útokom na Petrohrad.
V severnej metropole Ruska získal Alfred Nobel vzdelanie z prírodných
vied a literatúry. Už ako 16-ročný ovládal okrem rodnej švédčiny aj
ďalšie štyri jazyky, plynule hovoril po rusky, francúzsky, anglicky a
nemecky. K jeho záujmom patrili poézia a literatúra, ale na otcovu
radosť aj chémia a fyzika.
Trhavinu pod názvom dynamit vynašiel v roku 1866, o rok neskôr si ju
nechal patentovať. Založil 90 tovární na výrobu dynamitu vo vyše 20
krajinách sveta - jednu z nich v roku 1873 v dnešnej Bratislave pod
názvom Dynamit Nobel (Dynamitka).
Okrem najznámejšieho patentu na výrobu dynamitu bol držiteľom stoviek
patentov v chémii, optike a biológii. Vynašiel aj detonátor - rozbušku.
Dynamit spolu s použitím vrtáka s diamantovou korunou a pneumatickej
vŕtačky rapídne zlacnil odstrel skál, razenie tunelov, stavbu kanálov a
iné stavebné práce. Popri výrobe výbušnín ho lákal tiež umelý hodváb,
syntetický kaučuk a koža.
Nobel vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre
finančné transakcie. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi
najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Bol neustále na cestách,
práve preto ho spisovateľ Victor Hugo nazval najbohatším tulákom Európy.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej
ceny, ustanovil Alfred Nobel podpisom svojho testamentu v roku 1895.
Poveril v ňom švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju
čiastkou 32 miliónov švédskych korún.
Alfred Nobel v dokumente napísal, že časť jeho majetku sa má použiť ako
prémia spojená s ocenením za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a za
prínos pre mier osobám, ktoré "ľudstvu preukážu najväčšie služby".
Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10.
decembra 1901. K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností
priviedla Nobela spisovateľka, kritička militarizmu a jedna z
priekopníčok feminizmu Bertha von Suttnerová. V Paríži niekoľko mesiacov
pracovala ako jeho sekretárka. Nobel sa do vzdelanej a rozhľadenej ženy
zamiloval, ale náklonnosť mu nebola opätovaná. Napriek tomu sa medzi
nimi vytvorilo doživotné priateľstvo. Práve Bertha von Suttnerová sa
stala v roku 1905 prvou nositeľkou Nobelovej ceny za mier.
Alfred Nobel zomrel 10. decembra 1896 v talianskom letovisku San Remo vo
veku 63 rokov. Pochovaný je na Severnom cintoríne v rodnom Štokholme.
Poslednú vôľu švédskeho priemyselníka Alfreda Nobela, ktorou sa položili
základy prestížnej ceny nesúcej jeho meno, sprístupnili v roku 2015
prvýkrát verejnosti. Rukou písaný dokument bol vystavený v Nobelovom
múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom "Dedičstvo".
0